Ja a môj brat

Kalendárium života Jána a Sama Chalupkovcov

28. 10. 1791 – Narodenie Jána Chalupku. Horná Mičiná, rodina evanjelického farára Adama Chalupku.
1805 – 1809 – Ján študuje v Levoči, kde si osvojil nemčinu a získal aj svoje prvé skúsenosti ako vychovávateľ. Odtiaľ prešiel na kolégium do Prešova, ako vychovávateľ pôsobil v Radvani a vo Viedni.
27. 2. 1812 – Narodenie Sama Chalupku. Jeho brat Ján mal vtedy dvadsaťjeden rokov.
1816 – Keď Ján nadobudol potrebné finančné prostriedky, odišiel dokončiť filozofické a teologické štúdiá do Jeny a Wittenbergu v Nemecku. Navštívil slávne divadlo vo Weimare, kde svoje hry uvádzali J. W. Goethe a F. Schiller.
1818 – Prijal ponuku z Kežmarského lýcea, kde pôsobil šesť rokov ako profesor rétoriky a poetiky udivujúc svojimi jazykovými znalosťami, bol dokonca aj jeho rektorom. Počas tohto pobytu sa zoznámil s dcérou zo šľachtickej rodiny Barbarou Elizabettou von Wieland. Jeho brat Samo bol v tom čase jeho študentom.
1824 – Ján odchádza z Kežmarku do Brezna, kde zostáva až do smrti kazateľom. Oženil sa s dcérou superintendenta Ludvikou Lovichovou. Narodil sa im syn Adam Ján, no zomrel ešte v útlom veku.
1827 – Samo po štúdiách v Gemeri, Kežmarku a Rožňave prichádza na povestné bratislavské lýceum, kam o tri roky neskôr nastúpil aj Ľudovít Štúr. Stál pri založení Spoločnosti českoslovanskej, ktorá sa stala ohniskom štúrovcov.
1830 – Po vypuknutí povstania šľachty v Poľsku sa ako dobrovoľník zúčastnil odboja a prišiel k zraneniu, ktoré mu ostalo do konca života.
1833 – Samo pokračuje v teologických štúdiách na univerzite vo Viedni.
1837 – Oženil sa so zemiankou Eufrozínou Thuránskou, s ktorou nemali deti.
1840 – po smrti otca zaujal Samo miesto farára v Hornej Lehote, kde pôsobil až do smrti.
1848 – 1849 – Ján aj Samo sa aktívne zapojili do revolučných bojov za práva a uznanie slovenského národa, boli aktívni vo vypracovávaní Memoranda národa slovenského a založení Matice slovenskej. Po revolúcii sa Ján musel preniesť aj cez rodinné tragédie. Staršia dcéra Ema, vydatá za statkárskeho syna Jána Čipku, umrela krátko potom, ako sa rozišla s mužom. Onedlho zomrela aj mladšia sestra Ľudmila, nešťastne vydatá za Rudolfa Méheša, asistenta na banskej akadémii v Banskej Štiavnici. Manželka Ludvika sa oddávala morfinizmu, podľa dochovaných pamätí bola hašterivá, ba až šialená. Na sklonku života prepísal Ján svoje práce do štúrovčiny.
1868 – Samovi vyšla zbierka jeho básní pod názvom Spevy.
15. 7. 1871 – Ján zomrel ako osemdesiatročný v Brezne. Pred smrťou chcel vidieť naposledy portrét Babetty von Wieland. Portrét dorazil až po jeho smrti.
13. 1. 1881 – zomrela Samova žena Eufrozína. Samo bol ku koncu života takmer slepý. Choval včely a verše si zapisoval kriedou na nábytok.
10. 5. 1883 – Samo zomrel ako sedemdesiatročný v Hornej Lehote. Na svoj náhrobný kameň si kázal napísať verš z básne Branko: „Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj ľúbil som.“

Najznámejšie diela

Ján: Kocúrkovo, Trasorítka, Starúš plesnivec, Trinásta hodina, Všetko naopak (veselohry)

Samo: Mor ho!, Likavský väzeň, Branko, Turčín Poničan

Inscenačný tím

réžia: Renáta Jurčová
dramaturgia: Lucia Mihálová
scéna: Dorota Volfová
kostýmy: Dáša Veselovská
hudba: Michal Kinik
produkcia: Zuzana Bilská

Hrajú

ON: Matej Babej
ONA: Viktória Petrášová

bulletin zostavila: Lucia Mihálová
grafická úprava: Dorota Volfová

Technické požiadavky

• divadelný priestor kukátko – ideálne 7 × 6 m (dohoda možná)
• svetlo: ideálne celok, farebné svetlo (fialová, červená, zelená), dve bodové svetlá, stoboskop (možná dohoda)
• zvuk: hudobník sa pripája ku kombu, stojan na mikrofón a mikrofón
• čas na prípravu predstavenia minimálne 2 hod.